Od roku 2006 Google indexuje web stránky do dvoch databáz, a to do hlavnej databáty (main index) a do doplnkovej alebo sekundárnej databázy (supplemental index). Rozdiel medzi databázami je v tom, že výsledky vyhľadávania zobrazované na popredných pozíciách doťahuje Google z hlavnej databázy, pričom v supplemental indexe sú zaindexované z pohľadu Googleu menej dôležité stránky a tie Google zobrazuje buď na konci výsledkov vyhľadávania, alebo ich nezobrazuje vôbec. Do roku 2007 Google v rámci SERP-u označoval web stránky, ktoré boli v supplemental indexe. Neskôr však toto označovanie zrušil a tak dnes prevádzkovateľ web stránky musí sám zisťovať, či jeho stránka je alebo nie je v supplemental indexe.

Mnohí majitelia stránok pokladajú supplemental index za istú formu trestu alebo penalizácie zo strany Googlea, avšak v skutočnosti ide o selektívne vytriedenie kvalitných, menej kvalitných a nekvalitných web stránok. Dnes, keď na internete je umiestnených už niekoľko miliárd stránok, Google týmto spôsobom racionálne šetrí výkony svojich databáz a prácu robotov, ktoré síce navštevujú web stránky zo supplemental indexu, ale nie tak často a nie tak intenzívne.

Do supplemental indexu sa dostávajú tie web stránky, ktoré obsahujú duplicitný obsah, majú dlhodobo nízke hodnotenie, nízku alebo žiadnu návštevnosť a odkazuje na nich málo iných zdrojov alebo neodkazuje na nich žiadny zdroj. Kandidátmi môžu byť aj stránky, ktoré majú časté krátkodobé výpadky alebo majú zložitý alebo pre robota ťažko čitateľný zdrojový kód. Aby webmaster alebo majiteľ web stránky mohol dostať svoju stránku zo supplemental indexu do hlavnej databázy, musí v prvom rade zistiť, prečo jeho stránku Google zaindexoval ako „supplemental result“ a postupne odstrániť zistené chyby a nedostatky.

Okrem iného, Google využíva supplemental index pri zobrazovaní výsledkov vyhľadávania na špecifické alebo málo sa vyskytujúce výrazy. Vtedy, aby zobrazil používateľovi aspoň nejaké výsledky, prípadne čo najviac výsledkov, siaha aj do supplemental indexu.